Kvótami by sa malo zaoberať OSN a nielen Európske spoločenstvo

Autor: Tomáš Hudec | 9.9.2015 o 10:28 | (upravené 9.9.2015 o 15:33) Karma článku: 3,19 | Prečítané:  364x

Otázka utečencov vibruje hlavne vďaka rozkolu okolo povinných kvót. Európska únia sa snaží nájsť spôsob solidárneho riešenia pre státisíce utečencov, ktorí sa dostali na jej územie.

Položím však jednoduchú otázku: Prečo by sme tento problém mali riešiť sami? Myslím tu, v Európe. Podľa mňa by Európske Spoločenstvo malo ráznejšie vystupovať voči ostatným veľkým hráčom. Mám na mysli nielen veľké štáty, ako napríklad Rusko či USA, ale hlavne medzinárodné spoločenstvo.

Prečo medzinárodné spoločenstvo

Ženevské konvencie ochraňujúce ľudí, ktorí sa nezapájajú do vojny, vrátane civilistov a zdravotníkov, ratifikovalo celé alebo s výhradami 194 štátov. Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, a Protokol z roku 1967, teda dokumenty, ktoré sú právnym nástrojom súčasnej medzinárodnej ochrany utečencov, podpísalo 148 štátov. Tie sa, okrem iného, zaviazali aj k takzvanému princípu zdieľania bremena. Európska únia má 28 členských štátov. Ak sa pozrieme len na situáciu v Sýrii, tak podľa posledných čísel Úradu vysokého komisára pre utečencov zo 6. septembra, opustilo Sýriu 4 088 099 utečencov. Podľa tohto zdroja sa väčšina z nich aktuálne nachádza v Turecku (1 938 999), v Libanone (1 113 941) a v Jordánsku (629 666). Je veľký predpoklad, že ak sa títo ľudia v dohľadnom čase nebudú môcť vrátiť späť do svojej krajiny, časť z nich sa dá do pohybu. A aká časť z nich smerom do Európy, môžeme len hádať. Dúfať však, že tohtoročná vlna utečencov a migrantov je konečná a celkové počty nebudú aj naďalej rásť, by bolo viac ako naivné

Kvóty pre 148 a nie pre 28 štátov

Už len pri pohľade na čísla o utečencoch zo Sýrie je zrejmé, že doteraz princíp zdieľania bremena nefungoval proporčne ani zo strany Európskeho spoločenstva, začo bolo aj kritizované. A to aj napriek tomu, že princíp zdieľania bremena je spolu s právom utečencov na ochranu, zakotvený priamo v základných dokumentoch EÚ, ako napríklad v Charte základných práv Európskej únie či v Európskom dohovore o ľudských právach. Ak teda EÚ bude od svojich členov vyžadovať napĺňanie týchto záväzkov akoukoľvek formou, napríklad aj formou kvót prerozdeľovania utečencov, politici, ktorí majú naozaj chrániť aj záujem svojich krajín, by mali od najvyšších štruktúr a od predstaviteľov EÚ požadovať, aby sa s rovnakou požiadavkou prerozdeľovania bremena spojeného so starostlivosťou o utečencov obrátila aj na ostatných signatárov Dohovoru a Protokolu o právnom postavení utečencov. Jednoducho by každý politik chrániaci nielen záujem svojej krajiny, ale aj EÚ, mal predsedovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi hneď potom, ako predstaví model prerozdeľovania utečencov, položiť pomerne jednoduchú otázku: „Ako ste sa snažili a budete snažiť, pán Juncker, zapojiť do riešenia utečeneckej krízy ostatné signatárske štáty medzinárodných dohovorov a protokolov zameraných na právnu ochranu utečencov? Nemalo by byť súčasťou ochrany záujmov EÚ vytváranie tlaku na prerozdeľovanie bremena medzi všetkých signatárov, ktorí sa k tomu zaviazali? Zapojili ste OSN? Ak chcete položiť na naše plecia bremeno, využili ste všetky možnosti ako si ho podeliť aj s ostatnými?“

Som zvedavý, či niektorému z našich europoslancov alebo členov vlády niektorá z týchto otázok napadne. Z pohľadu medzinárodného práva a plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov sú totiž plne legitímne a na mieste. Ak totiž z medzinárodných dohovorov a protokolov vyplýva bremeno pre Európske spoločenstvo, a to sa ho rozhodlo riešiť formou kvót pre svoje členské štáty, nemali by sme žiadať kvóty aj pre ich ostatných signatárov?

Zoznam signatárskych krajín Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokolu z roku 1967 nájdete na tomto linku: http://www.unhcr.org/3b73b0d63.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?