Richard Sulík ako nový akcionár Ringier Axel Springer Media AG?

Autor: Tomáš Hudec | 10.8.2015 o 14:59 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  586x

Aj takúto otázku som si na konci príbehu, ktorý vám v dnešnom blogu opíšem, položil. Ale pekne od začiatku. 

Myslím, že už len málokto nemá prehľad o tom, ktorej politickej strane alebo ktorému politikovi je to ktoré médium naklonené. Mám na mysli píšuce médiá, či už na papier, alebo virtuálne na obrazovky našich počítačov, tabletov, čítačiek a smartfónov. Pravda, HN, SME, Denník N a ďalší. Väčšinou to v praxi funguje tak, že z toho, čo a ako píšu, ich obľúbenec vychádza v ich médiu ako najlepšia alternatíva pre Slovensko. Všetci ostatní sú, samozrejme, buď minimálne vykreslení ako politický omyl a slepá ulička, alebo niekedy priamo negatívne ako zlí a cesta priamo do pekla. A aké má takéto spojenectvo zmysel pre politika? Nuž na jednej strane mu samozrejme robí dobré meno a na strane druhej mu umožňuje, ako sa hovorí, chytať hada cudzími rukami. Však si len predstavte, že ak politik napíše niečo negatívne na svojho konkurenta, veľká časť čitateľov si to dešifruje ako zaujatý postoj. Úmerne tomu potom klesá dôveryhodnosť celého článku, blogu, komentára. Ale ak to za neho napíše jeho spriaznené médium, dôveryhodnosť materiálu je vyššia. A potom stačí, ak to napríklad ten politik, ktorý ich na to naviedol, zdieľa na sociálnych sieťach a ešte možno okorení komentárom, „však sa pozrite, čo o nich píšu iný“. Ale to už znovu začínam predbiehať…

Len pred niekoľkými dňami ma kontaktoval redaktor Tomáš Kyseľ z portálu Aktuality.sk. Poslal otázky, ktoré sa týkali financovania Strany TIP a personálneho prepojenia našich členov a podnikateľských subjektov, s ktorými spolupracujeme. Samozrejme veľmi rýchlo som zistil, že podobné otázky poslal už pred pár týždňami priamo aj do súkromných firiem, s ktorými spolupracujeme, ako aj ďalším členom našej strany. Keď som si dal dokopy otázky, ktoré redaktor Aktualít.sk poslal, nemohol som si pomôcť, ale veľmi to začalo pripomínať hon na čarodejnicu, ktorou mala byť akurát teraz Strana TIP. Bol som teda zvedavý, kto ten pán Kyseľ vlastne je a ako píše. Nič jednoduchšie! Klikol som si na jeho autorský profil na Aktualitách.sk a zistil som, že sa jeho články síce venujú v prevažnej miere politickým témam, ale – nech mi to prepáči – oproti výstupom v iných médiách sa v podstate nedozviete nič nové. Tak nakoniec dopadol aj jeho článok o financovaní Strany TIP, ktorý vyšiel 03.08.2015. Prečítať si ho môžete tu.

Chvíľu sa teda budem venovať obsahu článku. Hneď v perexe sa čitateľ dozvedá, že „Strana TIP dlhuje množstvo peňazí vlastnému sponzorovi. Neodpovedá na otázku, z akých peňazí chce dlhy splatiť.“ Prepáčte, pán redaktor, ale ak sme na konci roka nemohli vyplatiť všetky výdavky, nie je skôr férovejšie, že sme ostali radšej dlžní niekomu, koho poznáme a s kým sme sa dohodli na neskoršom vyrovnaní dlhu? A ak redaktor ďalej tvrdí, že neodpovedáme na otázku, z čoho chceme dlhy splatiť, ale neskôr našu odpoveď v článku uvádza, tak si dokonca sám odporuje a zavádza čitateľa. To naozaj chcel, aby sme naivne ešte počas rokovaní s finančnou inštitúciou, u ktorej vybavujeme úver, kričali gól ešte pred tým, ako je lopta v bráne? A asi bolo pohodlné prehliadnuť fakt, že časť záväzkov už máme vyplatenú, a teda suma, o ktorej píše, nie je aktuálna. Mimochodom, ak by bolo niečo pravdy na fáme, že TIP je údajne SMER B, nemyslíte, že by s financovaním aktivít strany asi nebol žiaden problém? A ak by účelom vzniku strany bolo oberať iných o hlasy, tak by strana mala štedrých sponzorov a plné vrecká peňazí. A boli by Strany TIP plné médiá podobne ako v prípade iných novovznikajúcich strán. Minimálne aspoň v TA3 by ste nás videli možno aj každý deň. To by sme naozaj mali menšie výdavky, ktorými pokrývame outdoorové reklamné aktivity, aby sme sa dostali do povedomia slovenského voliča aspoň touto cestou. A mimochodom, už by sa konečne chlapci pri osočovaniach mohli dohodnúť, či sme teda bohatá, alebo zadlžená strana. Pán Kyseľ, a keď ste už komunikovali s predstaviteľmi tretieho sektora, prečo ste sa nespýtali, či v prípade vzniku konfliktu záujmov nie je správnejšie vzdať sa jedného z postov, tak ako to urobila naša krajská predsedníčka, o ktorej píšete? Je mi jasné, že to by redaktorovi Aktualít.sk nesedelo do konceptu článku, ktorého výsledný efekt bol najpravdepodobnejšie narysovaný ešte pred tým, ako ho začal písať. Zrejme preto si pán Kyseľ vybral aj prieskumy, ktoré síce odborná verejnosť nepovažuje za dôveryhodné, ale Strana TIP v nich figuruje naozaj hlboko pod hranicou zvoliteľnosti. Ako som spomínal, články redaktora Aktualít.sk Tomáša Kyseľa nie sú práve investigatívne. Ináč by vo svojom článku nemal viaceré faktické nedostatky okolo spomínaného financovania podnikateľských aktivít z európskych zdrojov, výšky dotácie, zámerov investície či ohľadom politického trička ministerstva, ktoré ich schvaľovalo. Toto všetko redaktorovi Kyseľovi nesedí. Pritom je to možné pomerne jednoducho dohľadať z verejne dostupných zdrojov, rovnako ako zarážajúce nedostatky pri identifikovaní darcov strany a ich postavení v  politických štruktúrach našej strany. Nebudem však robiť prácu za redaktora Aktualít.sk a nechám ho dokončiť, čo začal. Akémukoľvek novinárovi by sa jednoducho nemalo stávať, že mu fakty, o ktorých píše, nesedia, aj keď ich pravdepodobne prebral už z iných článkov konkurenčných médií bez toho, aby si ich overil. Na záver odseku venovanému redaktorovi Kyseľovi len doplním fakt, že hneď s mojou prvou odpoveďou dostal písomne aj ponuku na osobné stretnutie s tým, že mu veľmi rád nielen predstavím protikorupčné aktivity našej strany, ale aj vysvetlím všetky detaily okolo financovania a fungovania Strany TIP. Redaktor Kyseľ sa však ani neunúval slušne odpovedať na túto ponuku. Akýsi dvojitý meter – vy nám musíte odpovedať na všetko, ale my vám na nič.

Ale aby som pokračoval v mojom príbehu. Keď som už na stránke Aktualít.sk klikal na články redaktora Kyseľa, všimol som si, že autorský profil majú na tomto portáli rôzni politici. Medzi nimi je najaktívnejší Richard Sulík. A ak preklikáte väčšinu článkov, v ktorých sa spomína Sulík, zistíte, že autorom väčšiny z nich je samotný šéfredaktor portálu, Peter Bárdy. A tu sú niektoré z titulkov: Toto sa môže skončiť úplnou katastrofou aj úspechomKto položil Radičovej vládu?; Radičová a spol.; Pamätáte si SDKÚ-DS?SNS do parlamentu? Preboha!Nechcem 800 utečencov na Slovensku a nie som populista, hovorí o sebe Richard Sulík. No a redaktori ktorých šéfredaktor je Peter Bárdy sa zasa môžu pochváliť titulmi ako: Komentár: Sulík mal pravdu, no nepomôže siSulíkovci rozosmiali internet fotkou s kartónovým Mihálom a podobne. Jednoducho podľa štýlu a obsahu výstupov redakcie Aktualít.sk je najlepšou politickou voľbou strana SaS, ostatná pravica vychádza ako omyl a slepá ulička, ľavica, národniari a ostatní sa vykresľujú naozaj pomaly ako cesta do pekla. Neberiem nikomu právo na politický názor či orientáciu, ale v prípade portálu Aktuality.sk, ktorý sa tvári ako spravodajský, by som očakával, že jeho redaktori budú predsa len väčší profesionáli a z ich článkov nebude až natoľko vytŕčať jednostranné zameranie. Zvlášť v nadnárodnej spoločnosti, ktorá má pre svojich zamestnancov dobre vypracovaný etický kódex, ktorý by ich mal viesť k objektivite a vyváženosti, dokonca ich priamo vystríha od konfliktu záujmov či prijímania darov a úplatkov. Zaujímal ma však ešte vzťah šéfredaktora Bárdyho a predsedu SaS Sulíka. Ako sa vraví: Slovensko je malá krajina, kde každý pozná každého. Po pár telefonátoch sa aj ku mne dostali informácie, že údajne sa pán Sulík vo svojom okolí netají údajne veľkým vplyvom v redakcii Aktualít.sk. A prečo práve výber takého portálu ako Aktuality.sk? Jednak jeho podiel na čítanosti slovenských spravodajských portálov po rozpade redakcie SME získal výrazne silnejšie postavenie a cieľová skupina voliča strany SaS (mladí vekom a duchom) sa zhoduje s cieľovou skupinou tohto portálu. No a potom nechcite tam dostať priestor! Povedal som si, že to teda skúsim aj ja. V zozname autorov portálu Aktuality.sk som totiž našiel mnoho politicky aktívnych osobností, ako napríklad pánov Lipšica, Sulíka, Bugára, Matoviča, Chmelára, Mikloša, Hlinu, Kolesíka a iných. Napísal som slušný mail pánovi Bárdymu so žiadosťou, že aj ja by som rád dostal možnosť prezentovať formou komentárov svoje názory na spoločenské dianie. Poprosil som ho o informáciu, na koho sa obrátiť a aké sú pravidlá, podľa ktorých si týchto komentátorov vybrali. Z pomerne rýchlej odpovede od šéfredaktora Bárdyho som sa síce nedozvedel, podľa akých pravidiel si objektívne sa tváriaci spravodajský portál vyberá komentátorov spomedzi politikov, no dostal som informáciu, že zoznam je už vraj aj tak neaktuálny, politici im už neprispievajú. Dokonca si sami vyberajú, koho oslovia so žiadosťou o komentár. A môžete hádať, kto z menovaných býva oslovovaný najčastejšie. Bingo! Pán Sulík. Preto som si okrem tej otázky, či sa z pána Sulíka s takýmto vplyvom nestal ďalší tichý spoločník v Ringier Axel Springer Media AG a či sa náhodou pri menách top manažmentu, ako je Milan Dubec, Christoph Grau, Mark Dekan a Jonny Crowe, neobjaví aj nové meno a fotografia Richarda Sulíka, položil aj otázku, či spravodajstvo na tomto portáli môžem ešte naďalej považovať za objektívne a vyvážené. Čo vy na to, pán Kyseľ? Neskúsite skutočne investigatívne osloviť vaše obchodné oddelenie, aby vám pomohlo vypočítať, koľko by priestor, ktorý portál Aktuality.sk venuje pánovi Sulíkovi, stál, ak by si ho musel platiť? Možno by ste potom prišli aj na to, prečo si strany, ktoré si za priestor v médiách musia zaplatiť, siahajú hlbšie do vrecka ako tie, čo majú v médiách svojich Petrov a Tomášov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?